Dnes som sa zobudila do pekného slnečného rána a hneď od začiatku dňa mám dobrú náladu. Najedla som sa a blá blá blá (to nie je podstatné).. V tom mi zavolala teta, či nezoberem malého Riška na prechádzku. Nemohla som povedať nie lebo mi už začala hovoriť, že ho už oblieka, a že si mám pohnúť..Prišla som k nej, dala mi okrem toho chlapca ešte aj flašku, dudel a volakú hračku, keby náhodou plakal. Tak už som sa vybrala takou cestou cez záhradky na splav, no ten malý chlapec nie a nie zaspať.. :D Tak som to otočila a išla som do mesta. Po ceste zaspal. Ja už celá natešená, že ho už môžem zaniesť domov, som vybrala najkratšiu cestu samozrejme. Zrazu moja radosť pominula. Zo zadu som počula strašný hukot, buchot. Otočím sa, a tam skupina skejterov. Ja som myslela že sa rozplačem. Keby ho zobudili, by to pre mňa znamenalo ďalšiu hodinu prechádzania. Ale nakoniec sa stala taká vec... Jeden z nich zakričal že "pozor dievča s kočárom, viete čo máte spraviť" a po chvíli nebol počuť žiaden hrmot kolies. Myslela som si, že mi šibe ,alebo že sa otočili o 180° a išli na opačný smer. Ale zrazu popri mne rýchlym krokom kračalo asi 7 ludí so skejtmi v rukách, a keď už boli dosť ďaleko ich položili na zem a odišli do neznáma (:D). Vážne som nečakala, že sa mne môže takéto niečo stať. Normálne som nadšená, že ešte existujú aj tolerantní mladí ľudia, ktorí berú ohlady aj na okoloidúcich z kočiarom :)